No ale zas až také vážne to nie je. Veď predsa každý deň je dôvod na úsmev, či je január, júl alebo október. Nepoviem, že v júli tých dôvodov na široký úsmev nie je viac (aspoň pre nás milovníkov jednej stopy), ale tak niečo sa dá nájsť aj teraz. Nechcem, aby ste si mysleli, že som z cukru 😀 Tak teda pár noviniek z posledných týždňov, o 3 .. 2 .. 1 ..
 
 

Zase prešiel mesiac (dobre, skoro dva) odkedy som napísala nejaké tie moje drísty na stránku. Hlboko sa vám ospravedlňujem a ak sa nájde čo i len jedna osoba, ktorej moje drísty chýbali, ooo áno, ďakujem! Tu je ďalšia sprška 😀

Počasie už nie je to, čo bývalo a tohtoročná jeseň so sebou priniesla akosi veľa povinností voči mojej osobe. Musím sa smutne priznať, že na Emila som si našla iba pramálo času a viem, že smutne hľadí do steny v garáži. Ale! Nie je všetkým pekným dňom koniec a ja pevne verím, že do konca roka ešte nejakých tých pár spoločných jesenným slnkom pohladených kilometrov najazdíme 🙂

Bola som veruže aj tento týždeň. Vonku slnko a ja v práci, ach jaj. Už som len hľadela na hodiny, kedy konečne „padla“ a ja som mohla utiecť domov. A prišlo to! Môj plán bol jasný – čo najskôr sadnúť na moto. A tak som prišla domov, vymenila opätky za botasky, vzala do ruky kľúče, prilbu a rovno v rifliach som utekala do garáže. Ó áno, koľká to nezodpovednosť! V rifliach? V októbri? Na moto? Prepánajána, žena! Čo to stváraš? Ale však dobre to poznáte (a ujo Landa tiež) „touha je zázrak, kámo zázrak!“ Ale zase aj nejaká zodpovednosť tam musí byť 😛 Takže touha, netouha, prešla som od garáže domov a doma sa pekne nahodila do kože! (iiiii čo mi pripomína, že som sa vám zabudla pochváliť svojou novou kombinézou, ou jee.. Bude aj to :P)

Do hodiny od konca pracovnej doby som sedela na moto a ten široký úsmev, ktorý som v prilbe mala, určite bolo vidno aj z vesmíru 🙂 Emil priadol najšťastnejšími tónmi, výfuk tradične potichu odfukoval bez rušenia okolitého sveta (ach, chcelo by to laďák 🙁 ) a ja som bola šťastím bez seba 🙂 Čo na tom, že teplomer ukazoval 13°C a dátum v kalendári 6. október 🙂 A čo na tom, že domov som sa vracala potme pri 11°C.. Ale ten pocit, ktorý vám dá moto, ten pocit dobitých bateriek.. Ale však čo vám budem, poznáte to 🙂

No a ešte k tej komboške (pre ľudí neznalých tohto pojmu – kožená kombinéza na motorku).. Vymyslela som si tento pojem a nevadí, že sa z neho každý smeje 😀 Aleeeee už som v koži! Haleluja! Po toľkých rokoch, kedy som si hovorila, že prachy treba aj na iné, že textilná kombinéza mi stačí a nemám vymýšľať, konečne som si povedala „Na! A just si ju kúpim!“ Lebo všaak koža je bezpečnejšia, koža je praktickejšia a čo je najdôležitejšie – ooo áno, ako dobre v nej žena vyzerá! 😀 A tak prikladám kávičkovú fotku 😀 Lebo zatiaľ som nemala kedy odfocic kombi na Emilovi.. Ale aj to príde 🙂

A ešte jedna storka na záver – prišiel k nám do práce mladý chalan. Mal na sebe GSXR tričko. No dalo mi to neprihovoriť sa? Nedalo! 😀 Ako správna tlčhuba som po prvej vete týkajúcej sa práce hneď vysúkala „A vy máte Gixera?“ 😀 A keď povedal, že hej, vykanie šlo bokom 😀 Takže pozdravujem chalana, ktorý sa síce neviem ako volá a odkiaľ je, ale však má Gixera a povedal, že sa isto vidíme na nejakom zraze budúci rok 😀

A tak si tu žijeme. Veľa toho nového nie je, ale Emil poslúcha na slovo 🙂 Takže prajem všetkým motorkárom aj nemotorkárom ešte aspoň pár nádherných slnečných dní tohto roku. Nech môžeme to ukončenie sezóny oddialiť čo to najviac ide. No a tým, čo jazdia celoročne – hlavne si dávajte bacha. Aj vás chcem raz ešte stretnúť niekde na zraze 🙂