Prší prší len sa leje, motorkár sa neusmeje

No ale zas až také vážne to nie je. Veď predsa každý deň je dôvod na úsmev, či je január, júl alebo október. Nepoviem, že v júli tých dôvodov na široký úsmev nie je viac (aspoň pre nás milovníkov jednej stopy), ale tak niečo sa dá nájsť aj teraz. Nechcem, aby ste si mysleli, že som z cukru 😀 Tak teda pár noviniek z posledných týždňov, o 3 .. 2 .. 1 ..
 
 



Zase prešiel mesiac (dobre, skoro dva) odkedy som napísala nejaké tie moje drísty na stránku. Hlboko sa vám ospravedlňujem a ak sa nájde čo i len jedna osoba, ktorej moje drísty chýbali, ooo áno, ďakujem! Tu je ďalšia sprška 😀

 

Počasie už nie je to, čo bývalo a tohtoročná jeseň so sebou priniesla akosi veľa povinností voči mojej osobe. Musím sa smutne priznať, že na Emila som si našla iba pramálo času a viem, že smutne hľadí do steny v garáži. Ale! Nie je všetkým pekným dňom koniec a ja pevne verím, že do konca roka ešte nejakých tých pár spoločných jesenným slnkom pohladených kilometrov najazdíme 🙂

 

Bola som veruže aj tento týždeň. Vonku slnko a ja v práci, ach jaj. Už som len hľadela na hodiny, kedy konečne „padla“ a ja som mohla utiecť domov. A prišlo to! Môj plán bol jasný – čo najskôr sadnúť na moto. A tak som prišla domov, vymenila opätky za botasky, vzala do ruky kľúče, prilbu a rovno v rifliach som utekala do garáže. Ó áno, koľká to nezodpovednosť! V rifliach? V októbri? Na moto? Prepánajána, žena! Čo to stváraš? Ale však dobre to poznáte (a ujo Landa tiež) „touha je zázrak, kámo zázrak!“ Ale zase aj nejaká zodpovednosť tam musí byť 😛 Takže touha, netouha, prešla som od garáže domov a doma sa pekne nahodila do kože! (iiiii čo mi pripomína, že som sa vám zabudla pochváliť svojou novou kombinézou, ou jee.. Bude aj to :P)

 

Do hodiny od konca pracovnej doby som sedela na moto a ten široký úsmev, ktorý som v prilbe mala, určite bolo vidno aj z vesmíru 🙂 Emil priadol najšťastnejšími tónmi, výfuk tradične potichu odfukoval bez rušenia okolitého sveta (ach, chcelo by to laďák 🙁 ) a ja som bola šťastím bez seba 🙂 Čo na tom, že teplomer ukazoval 13°C a dátum v kalendári 6. október 🙂 A čo na tom, že domov som sa vracala potme pri 11°C.. Ale ten pocit, ktorý vám dá moto, ten pocit dobitých bateriek.. Ale však čo vám budem, poznáte to 🙂

Emil 6.10.2015

No a ešte k tej komboške (pre ľudí neznalých tohto pojmu – kožená kombinéza na motorku).. Vymyslela som si tento pojem a nevadí, že sa z neho každý smeje 😀 Aleeeee už som v koži! Haleluja! Po toľkých rokoch, kedy som si hovorila, že prachy treba aj na iné, že textilná kombinéza mi stačí a nemám vymýšľať, konečne som si povedala „Na! A just si ju kúpim!“ Lebo všaak koža je bezpečnejšia, koža je praktickejšia a čo je najdôležitejšie – ooo áno, ako dobre v nej žena vyzerá! 😀 A tak prikladám kávičkovú fotku 😀 Lebo zatiaľ som nemala kedy odfocic kombi na Emilovi.. Ale aj to príde 🙂

Kombi

A ešte jedna storka na záver – prišiel k nám do práce mladý chalan. Mal na sebe GSXR tričko. No dalo mi to neprihovoriť sa? Nedalo! 😀 Ako správna tlčhuba som po prvej vete týkajúcej sa práce hneď vysúkala „A vy máte Gixera?“ 😀 A keď povedal, že hej, vykanie šlo bokom 😀 Takže pozdravujem chalana, ktorý sa síce neviem ako volá a odkiaľ je, ale však má Gixera a povedal, že sa isto vidíme na nejakom zraze budúci rok 😀

 

A tak si tu žijeme. Veľa toho nového nie je, ale Emil poslúcha na slovo 🙂 Takže prajem všetkým motorkárom aj nemotorkárom ešte aspoň pár nádherných slnečných dní tohto roku. Nech môžeme to ukončenie sezóny oddialiť čo to najviac ide. No a tým, čo jazdia celoročne – hlavne si dávajte bacha. Aj vás chcem raz ešte stretnúť niekde na zraze 🙂

Môžete nechať správu, alebo odkaz zo svojej stránky.

Máte iný názor, chcete komentovať?