Kúpa prvej mačky (Časť 2.)

V prvej časti článku o kúpe mojej prvej dvojkolesovej lásky som vám načrtla, že kúpa motorky je záležitosť, ktorú si treba poriadne dopredu premyslieť, zistiť si dôležité údaje, zistiť si, čo treba na motorke pozrieť ako prvé a na čo sa nezabudnúť opýtať predávajúceho. Pekne sa mi to teraz hovorí, no ja sama som to pred rokom a pol neurobila. A tak to aj dopadlo..



Po rozlúčke s mladou sympatickou slečnou v žabkách a kabelkou cez plece, ktorá jazdila na spomínanej 125-ke som sa vybrala s otcom smerom na západ, presnejšie do mesta Vráble. Tým, ktorí majú nejaké skúsenosti s motosvetom, sa určite ako prvá asociácia v mysli objavila obrovská predajňa ojazdených motoriek Styx. Je to jedna z troch pobočiek tejto firmy na Slovensku a (podľa mojich googlovacích prieskumov) ľudia sú s predajom motoriek od tejto firmy viac menej spokojní. Tak sme teda šli.

Ako prvú sme si s otcom poprezerali predajňu s vystavenými čisto novými „sufurkami“. Nuž, poviem pravdu, vedela by som si vybrať. No môj rozpočet na motorku nebol dostatočne široký, aby som si mohla dovoliť novučičkú moto z predajne, a preto sme sa obrátili na obsluhu s otázkou, či by bolo možné prejsť sa po bazári, ktorý bol hneď vo vedľajšej bráne. Odpoveďou nám bolo váhavé „Musím najprv zavolať šéfovi“, no po pár minútach nám bolo povedané, že šéf príde do pol hodinky a bude sa nám venovať. A tak sme si popozerali budovu zvnútra i zvonka a čakali na „šéfa“.

Síce to nebola pol hodinka, no skôr hodina a pol, nevadí. Po šéfovom príchode sme sa všetci spoločne pobrali do veľkej garáže pozostávajúcej z viacerých miestností, kde bolo neskutočne veľa motoriek čakajúcich na adopciu. Opäť raz bol však problém v obmedzení spojenom s kilowattmi. Môj výber sa teda musel zúžiť na pár kúskov. Ako prvú mi majiteľ ukázal zelenú žabku Kawasaki KLE 500. Rok výroby si už presne nepamätám, no určite šlo o starší ročník. Ale tu nastal hneď prvý a asi najväčší problém – nevedela som sa na ňu vyšplhať. A keď som konečne „naskočila“, nedočiahla som na zem, takže jazdenie by mi bolo robilo problémy na 100%.

Pokiaľ som nechcela prekročiť môj peňažný limit na kúpu motorky, ostávala mi v predajni vlastne už len jediná možnosť – Cagiva Canyon 500. Taktiež išlo o starší ročník, ale tu som aspoň bez problémov vysadla a dočiahla na zem, takže „výhra“. Poprosili sme teda majiteľa, aby nám ju vybral pred garáž, aby sme ju mohli naštartovať, obzrieť a vyskúšať. Prvý problém nastal hneď v úvode, keďže Cagiva si povedala, že horúci letný deň nebol ako stvorený pre jej bezproblémové naštartovanie a silou mocou odmietala spolupracovať. Vyriešili to až štartovacie káble, ktoré jej dovolili začať priasť. Aj keď..

Asi by som ten zvuk, čo vychádzal z jej útrob nenazývala pradením. Bolo to skôr ako keď hodíte kamienky do práčky (tento vtip som si vypožičala od „komentátorov“ značky Ducati, sorry 😀 ). Tak či onak, zvuk nic-moc, blikanie kontrolky oleja ako na diskotéke a po pár sekundách „samoskapanie“ motora. Okej, veď možno len dlho stála a potrebuje sa prevetrať. Nahovorila som otca, aby ju vyskúšal (keďže ja som po predchádzajúcej skúsenosti so 125-kou mala tak trochu „v gatiach“). Nuž, stačilo mi vidieť a počuť, nemusela som ani sama jazdiť. Jednoducho a krátko – nie. Zlý štart, zlé pokračovanie, zlý koniec. Pán šéf síce nebol nadšený, že musel kvôli nám vyberať moto z garáže, pričom sme ju nakoniec nekúpili (a jeho „nadšenie“ nám dal pocítiť „príjemnými“ pohľadmi a celkovým vystupovaním), no nakoniec sme sa rozlúčili a my sme sa pobrali svojou cestou.

Záver? Deň sa pomaly zberal ku koncu a aj napriek môjmu smútku a znechuteniu z nepodarených nákupov motorky sme sa predsa len rozhodli, že ešte jeden inzerát v ten deň zmákneme. A tak opäť hop šup do auta, smer čarokrásne stredné Slovensko. (pokračovanie nabudúce)

Môžete nechať správu, alebo odkaz zo svojej stránky.

Máte iný názor, chcete komentovať?