Kúpa prvej mačky (Časť 1.)

Farba na kartičke vodičáku ešte nestihla poriadne zaschnúť a ja som už prezerala vo dne v noci inzeráty na moju prvú dvojkolesovú lásku. Do úvahy som brala dve, pre mňa osobne najdôležitejšie, kritériá, a to počet kW (keďže mám vodičák kategórie A2) a samozrejme cenu. Nemôžem tvrdiť, že by ma nezaujímali aj iné parametre, no moje nadšenie z kúpy bolo priveľké na to, aby som si urobila kritickejšie sito pri výbere. Čo sa mi tak trochu stalo osudným.



Už samotný názov článku skvelo odráža moju kúpu – mačka vo vreci. A vo vreci síce nebola, no pošlite hus na nákup piva.. A tou husou som bola ja. Mladá, neskúsená, bez akýchkoľvek znalostí technických parametrov motoriek vhodných pre moju osobu. Keby pri mne naštartovali aj miešačku na dvoch kolesách so štyrmi stúpačkami, tak by som bola nadšená. Ale kúpa motorky (pokiaľ nie je čisto nová z predajne) je náročnou záležitosťou, ktorú sa neoplatí odfláknuť, pretože môže spôsobiť nemalé problémy, a to nielen vášmu zdraviu (či už fyzickému alebo psychickému), ale následne aj vašej peňaženke.

Vybrala som si teda jeden krásny slnečný deň, tri inzeráty s vyšperkovanými fotkami, odpísala som si čísla a následne sa spolu s otcom vybrala na „lov“. Prvá zastávka bola chutná CBR-ka v dobre známych Repsoláckych polepoch. Telefonicky som si dohodla stretnutie s (podľa hlasu) mladou ženou a nemohla som sa dočkať. Po pár minútach prišla na parkovisko mladá baba (dokonca o dva roky mladšia odo mňa), v žabkách, tričku na ramienka a s kabelkou cez plece. Ako sa hovorí „Sánka dolu šéfe“, hoci v mojom prípade to bolo: „To myslí vážne?“ Okej, beriem, že to bola len 125-ka, ale predsa.. Nevadí, chvíľu sme pokecali a šla som na testovaciu jazdu.

Chopper

Stredoslovenská krajina všade okolo mňa, horúci a nádherný letný deň, fajn cesta medzi dedinami – spokojnosť. V podstate to bola prvá jazda na moto, ak nepočítam Jahôdku v autoškole a RRku frajera, na ktorej som sa učila pohýnať (kopec srandy inak, keď prvý raz skúšate ako funguje spojka na motorke, a to rovno na 900ke.. Najprv ma vystrelilo ako raketu, potom som sa od strachu roztriasla a chvalabohu, že som s ňou neskončila na zemi. Ale bolo to na parkovisku, bez svedkov a potenciálnych zranených, takže pokoj 😀 ). No ale späť k testovanej 125-ke. Keď som si povedala, že testovacej jazdy stačilo a vrátim sa späť, zastala som na krajnici cesty a rozhodla sa otočiť. Zaradila som si jednotku a chcela som na malom plyne urobiť polkruh, veď cesta bola široká, nebol by problém vytočiť sa. Problém ale nastal v tom, že cukríček oranžový nebola moja 650-ka Transalp, ale len jej pätinka. Výsledok jasný – skapalo mi to. Tak som naštartovala druhý raz a samozrejme som tomu poriadne.. ehm, prikúrila. Ale s vytočeným kormanom na štrkovej krajnici.. Áno áno, všetci vieme aké to malo pokračovanie. Bum prásk a stará známa poloha ležmo privalená motorkou z autoškoly bola na svete. Trapas ako sviňa, zrúbať sa na rovnej ceste zo 125-ky, poviem vám. Motorke chvalabohu nevznikol ani jediný škrabanček, a tak som ju rýchlo postavila, sadla na ňu a šla späť na parkovisko k majiteľke. Priznám sa, že jej som sa nepriznala. Ale priznávam sa vám – spadla som zo 125-ky. A nekúpila som ju. Lebo tá kapotáž.. Lebo ten motor.. Lebo.. Ja neviem. Lebo mi nesadla pod zadok a cítila som, že by sme si nerozumeli. Tak som sa slečne pekne poďakovala a popriala jej, nech skoro nájde vhodného kupca.

Čo dodať? Prvý inzerát nevyšiel. Možno trochu sklamania, ale na druhej strane – na dobré si treba počkať. A keďže diaľnice existujú, urýchľujú a ten deň bol celý predo mnou, neostávalo mi iné ako naštartovať auto a vybrať sa rovno za ďalším inzerátom. (pokračovanie nabudúce)

Môžete nechať správu, alebo odkaz zo svojej stránky.

Máte iný názor, chcete komentovať?