Tak som vás trošku ponaťahovala a na tretie pokračovanie série článkov ste si museli chvíľku počkať 😉 Ale voilá a píšem tretí článok o mojom pokuse o kúpu prvej motolásky, tak snáď vás jednotka i dvojka zaujala a s chuťou sa pustíte do čítania ďalšieho pokračovania môjho hľadania vhodnej moto 🙂

S chuťou som sa pred rokom a pol pustila do obiehania celého Slovenska kvôli kúpe motorky i ja s mojim otcom. Inzerátov, ktoré by spĺňali kritériá mojej kúpy (cena + kW) stále ubúdalo a ja som bola čoraz v beznádejnejšom stave. Posledným inzerátom, ktorý som šla pozrieť, bola Aprilia Pegaso 650 s označením Strada. Bol to novší ročník, s jemnými talianskymi krivkami a motorka ma zaujala na prvý pohľad. Ako som už písala v predošlom článku, ak má niekto skúsenosti s kúpou ojazdených motoriek na Slovensku, tak nielen, že pozná firmu Styx, musí poznať i „moto duo“ pánov z Banskej Štiavnice. Nuž, ja som pred rokom a pol tieto skúsenosti nemala a rovnako tak som ani nemala prečítané ich hodnotenia na nete (a to som ich veru neskôr našla dosť).

Tak či onak, cestou z Vrábeľ (milujem slovenčinu, ale tento tvar som si fakt musela vygúgliť 😀 ) sme sa zastavili po jedného kamoša, čo vozí motorky, aby nám spolu s otcom robil akéhosi poradcu. Zavolali sme pánom do Štiavnice, dohodli stretko a už len s nadšením cestovali a hovorili si „Toto už musí vyjsť!“ Po príchode majiteľov a po otvorení garáže som sa skoro zbesnela od šťastia. Nepovedala by som, že do tak malej garáže sa „nasúka“ toľko strojov. Samozrejme, opäť som ale musela prudko zúžiť výber svojim kilowattovým obmedzením. Páni majitelia teda predo mňa vybrali tri motorky, pričom sa nakoniec ukázalo, že mojich 35kW spĺňalo len spomínané Pegaso. Nevadí, skutočne ma nejak tie jeho krivky lákali a tak som dokonca neváhala a šla na testovaciu jazdu.

Ako sa hovorí na východe „Ci pana!“ To som si hovorila aj ja, keď som z tej „srandy“ zliezla. Nuž, to je tak, keď mladej žabke dáte do ruky mašinu, čo robí wrrrr a ona sa neopýta na NIČ (opakujem NIČ) podstatné o motorke, lebo jej ide v hlave jediné – CHCEM JU!

Šiel sa na nej ale previezť i kamoš – poradca a ten až tak nadšený nebol. Vraj nejak dusí motor, divne sa správa otáčkomer a nula km na tacháči tiež o niečom svedčí. Okej jasne, s otcom som sa venovala predaju ojazdených áut už nejaký ten rôčik, takže až taká hlúpa som nebola, aby som uverila vete „Nooo vieš, to keď sa viezlo z Talianska, tak sme museli dať dole tachometer a sa to vynulovalo.“ Blá blá blá, zato, že som baba ešte neznamená, že som aj blbá. Ale OK, tak nejakých tých pár km už má „našľahaných“, ale nemôže to byť také hrozné, veď to bola 6 ročná motorka (okej, tak predsa len môžem byť naivná a hlúpa).

Ale aby som celý tento článok neťahala rozsahom až k románu – nedala som na radu kamoša, motorku som kúpila. Nedala som si povedať ani od otca, ktorý ma jemne tlačil k väčšiemu premysleniu si celej situácie, avšak povedal „Sú to tvoje peniaze, ty si si našetrila, ty vieš ako ich chceš minúť.“ A tak sa aj stalo. Aj keď v situácii, kedy som tie peniaze dávala pánovi majiteľovi do ruky som ich len tak tak pustila z ruky (fakt divný pocit..).

A tak som sa stala hrdou majiteľkou Aprilie Pegaso 650 Strada, rok výroby 2006, s 35 kW a najazdenými.. hmm.. VEĽA kilometrami. Ale to zas nabudúce 😉

Podobné články:

Kúpa prvej mačky (časť 4.) Kúpa prvej mačky (Časť 1.) Kúpa prvej mačky (Časť 2.) A je to tu – nový člen motorodiny