Áno áno áno, neviem opísať slovami ako hrozne veľmi silno presilno sa teším, že vám všetkým môžem oznámiť novinku – nový člen motorodiny je v mojich rukách! Boli to dlhé uvažovania, dlhé obzeranie inzerátov, dlhé rozmýšľanie, filozofovanie, mudrovanie, hundranie a neviem čo všetko ešte, ALE mám konečne svoju vlastnú moto moto 🙂
 

Pred pár mesiacmi, teda presne v prvý deň roku 2015 som si povedala, že tento rok bude rokom splnených snov. Neboli to predsavzatia, lebo tie sa málokedy splnia, ale boli to jednoducho moje tohtoročné ciele, ktoré som si spísala a ktoré som sa rozhodla dosiahnuť. A práve jedným z nich bola kúpa mojej dvojkolesovej lásky. A môžem si s hrdosťou zapísať do kolonky – SPLNENÉ.

Nebolo to ale také jednoduché, veď keby bolo, určite by som sa z toho netešila tak veľmi ako sa teším. Prvým predpokladom na kúpu motorky, aj keď to s motorizmom má máločo spoločné (dobre, tak skôr nič spoločné), bolo úspešné ukončenie môjho posledného vysokoškolského semestra. A verte mi, stanoviť si kúpu motorky ako odmenu za úspešné ukončenie skúšok, bola motivácia najhrubšieho zrna. Asi preto som všetky skúšky urobila na prvý šup a už nebolo cesty späť – ideme kupovať motorku!

Tentoraz som ale nič nenechala na náhodu, keďže moje skúsenosti s kúpou motorky ste si mohli prečítať v predchádzajúcich článkoch (a dobre sa zasmiať na začiatočníckych chybách). Ale ako sa hovorí, múdry sa učí z vlastných chýb, preto som si so sebou pri kúpe motorky vzala svojho motoguru. Vyzná sa, nebojí sa vyskúšať moto i v absolútne zlých podmienkach a hlavne – nedovolí mi kúpiť hlúposť. A tak nebolo viac o čom diskutovať, sadli sme do auta a šli.

Musím sa priznať, že mám pocit, že mi to hviezdy chceli vynahradiť. Myslím tým kúpu predchádzajúcej motorky, pretože vtedy som si nervov užila habadej. V tomto prípade to bolo oveľa úspešnejšie. Zaujalo ma viacero inzerátov, ale jednoducho jedna slečinka na fotke bola môjmu srdcu najbližšia, a tak som ju chcela ísť pozrieť ako prvú. Samozrejme, nemôže byť sranda, keby sa veci nepototo, všakže. Prišli sme do dediny predávajúceho, no keď som zavolala na číslo z inzerátu, nikto mi nedvíhal. Totiž celá predchádzajúca komunikácia s predávajúcim bola výlučne emailová, takže číslo som nemala overené. Po šiestom raze, kedy mi nikto nedvíhal som sa už začala báť, že si to predávajúci rozmyslel. Už už sme boli na ceste za ďalším inzerátom, keď mi napadlo, že sa pozriem, či mi neprišiel mail. Intuícia. A tam mail s číslom, vraj sa predávajúci pomýlil a napísal zlé číslo. Hm hm hm, musím uznať, že na dôvere v inzerenta mi to nepridalo, ale fajn. Boh žehnaj internetu v mobile a ideme ďalej.

Keď sme prišli k motorke, usmievala sa na mňa. Fakt vážne! 😀 Dobre, tak možno nie, možno som si to len nahovárala, ale musím uznať, páčila sa mi. Ale keďže som sraľo, tak som si netrúfla ju ísť vyskúšať, keďže všade navôkol bol ešte sneh a cesta mala od suchej pekne ďaleko. Ale môj motoguru sa osvedčil a šiel moto otestovať. Fiiiii ako som sa vytešovala, keď z nej zliezol a skonštatoval, že „Môže byť“. A keďže jeho úsudku dôverujem, kúpila som ju.

Hehe, asi by ste už aj chceli vedieť o akú motorku sa jedná, čo? Aj keď verím, že každý ju okamžite spoznal na základe fotky – áno, je to Suzuki GS 500. Moja nová dvojkolesová srdcová záležitosť, ktorá má samozrejme aj meno. Vážení a milí, privítajte nového člena rodiny – Suzuki GS 500, krstným menom Emil 🙂

Podobné články:

Kúpa prvej mačky (Časť 1.) Kúpa prvej mačky (Časť 2.) Kúpa prvej mačky (Časť 3.) Kúpa prvej mačky (časť 4.)