Okej, ako prvá vec – obrovské PREPÁÁÁÁÁÁÁČTE! Že som na vás (slušne povedané) kašľala a už tri mesiace nepridala žiaden článok. Ja viem, som hrozná. V preklade – hrozne lenivá 😀 ALE! Dnes som si povedala, že je piatok = sviatok, a tak využijem čas – pokiaľ zapadne rozhorúčený Oskar za horizont a ja pôjdem vytiahnuť Emila – na to, aby som napísala ďalší článok šibnutej začínajúcej motorkárky. A ešte sa pochválim, už dokonca aj MaGoRskej motorkárky 🙂
Pred mesiacom – dvoma som toho veľa nenajazdila. Cez štátnice som len počúvala z okna všetkých voziacich sa a závidela im nežné lúče júnového slnka opierajúceho sa o štíty prílb (týmto pozdravujem všetkých košických motorkárov, ktorí mi vrčali pod oknami a pripomínali mi prečo chcem zoštátnicovať – no predsa aby som čo najskôr mohla sadnúť na Emila! 😀 ). Ale štátnice sú za mnou (dokonca aj úspešný zápis na Úrade práce 😀 ), a tak mi neostávalo iné ako natankovať (tentoraz už NAOZAJ plnú 😀 ) a ísť!
Od našej prvej spoločnej jazdy s Emilom, ktorá sa veľavýznamne konala 14. februára tohto roku, prešiel nejaký ten piatok a ja sa skromne pochválim, že už mám cca 4 500 km najazdených. Viem viem, skúsení jazdci to majú možno za mesiac odjazdené (resp. za jednu letnú dovolenku), ale buďme trochu empatickí a tešme sa z radosti mladej žaby, ktorá má prvú skutočnú motorku a robí jej radosť aj samotný fakt, že skúsila maximálku (ó áno, drsných 170 km/h na diaľnici, kto je váác? 😀 ). A tak si tu žijeme 😀
Emil je veľký cestovateľ. Rozhodol sa, že kašle na okresné cesty a veľmi rád prekročí hranice okresu, niekedy aj dvoch, troch, piatich 😀 A aby to tu nebolo iba o blbých kecoch, tak pridám nejaké fotky 🙂
EMIL NA PREDNEJ HORE – zatiaľ síce nepotrebujeme liečenie, ale keďže máme vzduchom chladený motor, nikdy nezaškodí nadýchať sa lesného vzduchu a trošku sa osviežiť 🙂
EMIL V TATRÁCH – ó áno, môj milovaný polliter má rád aj dlhšie výlety a vôbec sa nebráni vysokohorskej turistike 🙂
EMIL V POĽSKU – krowky sme si nekúpili 🙁 Ale aspoň máme druhý cezhraničný zápis (Magyarország sme už absolvovali)
EMIL NA DOBŠINEJ – jedno vám poviem: s mäkkými gumami na Dobšinský kopec nelezte 😀 Áno, všetci to viete.. Ja som to nevedela 😀 A potom, že prečo mi to do tých zákrut ide tak debilne.. Ups 😀
No, zatiaľ sú to malé výletíky, ale môj miláčik pollitrový je spoľahlivý (klop klop), vždy ma podrží, nikdy sa nesťažuje, nikdy neodvráva.. Je to proste dokonalý partner 😀
Verím, že čas čítať tieto riadky ste si našli iba večer, lebo celé dni jazdíte o 106 🙂 Inak, ak by ste mali nejaké nápady na výlety po Slovensku – sem s nimi! Po každom ďalšom kilometri slovenských roz.. ehm, rozbitých ciest mám pocit, že krajšia krajina neexistuje a že aj keď tu bývam od narodenia, minimálne 75% som ešte nevidela. A s Emilom radi spoznávame nové kraje 🙂
Takže letu zdar a nech sa vám kombinézy na telá nelepia 😀